Dobrý deň, veľmi sa mi páči Dotyk mamičky. Píšem sem už ako zaslúžilá babička. Keď bol môj syn ešte malý capart, miloval šišky. To mu mimochodom vydržalo aj do dospelosti. Šišky však museli byť naozaj plné marmelády, pretože bez tej to pre neho nebolo ono. Často sa stávalo, že v nich moc tej marmelády nebolo. Nikdy nezabudnem na ten jeho sklamaný výraz a vetu "Okradli chlapca. Zase ho okradli, skoro nič tu nie je."

To rozprávanie o sebe v tretej osobe odpočul od mojej mamky a nejako mu nedošlo, že keď to chce prevziať, mal by to povedať v prvej osobe. Ale k tým detským prejavom to tak nejako patrí a dnes sa to pridáva k dobru na rodinných oslavách. Veta "Zase chalana okradli," sa stala v našej rodine legendárnou, bohužiaľ teda pre syna, pretože tomu to časom samozrejme začalo liezť na nervy.

Boli aj časy, keď sa chabo pokúsil všetkým nahovoriť, že si to vlastne všetci zle pamätáme, ale zlyhalo to - pamätníkov je stále dost.:-) Pamätáme si napríklad aj na to, ako sme museli šišku rozkrojiť a namazať ju vnútri marmeládou, aby vraj nebola tak suchá. Často sme sa všetci smiali a hovorili si, že raz to jeho dieťa po ňom zaručene zdedí, že istoiste príde do rodiny ďalší milovník marmelády a šišiek.

Teraz mám od syna osemročného vnuka a musím povedať, že náš odhad sa vyplnil tak na pol. Malý Mareček miluje šišky, to áno. Ale výhradne suché. Neznáša marmeládu, a keď sa omylom kúpi šiška plnená, musím mu marmeládu zo šišiek vypreparovať úplne preč. Vždy sa tomu musím smiať - ako hovorí moja kamarátka život je naozaj košatý. A veta "Oklamali, chlapca, zase ho okradli," zostane asi už definitívne len v detstve môjho syna. Aj keď kto vie, vraj plánujú ešte jedno dieťa.

Libuša M.

Ďalšie články sekcie: Príbehy mamičiek