S manželom sme sa vzali asi po desaťročnej známosti. Patríme k tým párom, čo spolu začnú chodiť na strednej, vydržia spolu aj na vysokej a krátko po nej do toho praštia. Bábätko prišlo pár rokov po svadbe. Hoci po tridsiatke, otehotnieť sa mi podarilo prakticky hneď. Priali sme si chalana a hádajte čo? Mali sme ho.:-) Naozaj všetko vychádzalo skvele. Malý Davča nám rástol do krásy a robil nám samú radosť.

S manželom máme chovnú stanicu psov a už od útleho detstva si privykal k našim chlpáčkom. K zvieratám má prirodzený veľmi pozitívny vzťah - povedala by som, že asi po nás. Ale prečo to vlastne spomínam. Asi každý rodič doslova prahne po prvom slovu svojho milého dieťaťa a my sme rozhodne neboli žiadnou výnimkou. Potajomky som tak trochu ješitne dúfala, že to prvé slovo bude "mama" no a manžel, ako sa mi neskôr priznal, zase dúfal, že to bude "otec". Holt sme obaja trošinku egoisti.:-)

V každom prípade sme si ale každý zvlášť hovorili, že keby to prvé slovo náhodou bol ten druhý z nás, že to vôbec nikomu nevadí - že samozrejme všetko je správne, hlavne, aby sme to prvé slovo neprepásli. No, nakoniec, pokiaľ ide o prvenstvo so slovom s veľkým S, vypálili nám rybník naši vlastní psy. Jedného krásneho odpoludnia si odpočívame i s tou našou svorkou na záhrade. Spomínam si, že sme práve grilovali, keď v tom sa Davča zodvihne a sebaistou chôdzou si to namieril k nášmu najväčšiemu psovi. Pozrel sa mu priamo do očí a povedal: "Sani!"

Z intonácie, ktorú použil, som jasne poznala svojho muža pri základnom psom povele "sadni". Malý ho dokonale napodobnil. Náš chlpáč si síce nesadol, ale my mali Davčovo prvé slovo - sedni.  Všetci sme sa tej situácii od srdca zasmiali a malého pochválili. Hlavne sme boli radi, že sme mohli byť svedkami jeho prvého vysloveného slova. Dodnes na to radi spomíname a malý sa tým stále chváli, že jeho prvé slovo bol tento psí povel.:-)

Naďa

Ďalšie články sekcie: Príbehy mamičiek