Niekedy mi príde, že život je ako účtovníctvo. Že má svoju stranu "Má dať" aj tiež aj svoju stranu "Dal". Osud do tejto mojej osobnej účtovnej bilancie zaznačil veľkú stratu, keď mi môj lekár oznámil, že som definitívne neplodná. Bola to pre mňa obrovská rana, pretože som veľmi túžila po vlastnom bábätku. Môj muž, hoci ma uisťoval o opaku, ma kvôli tomu opustil. V mojich tridsiatich troch rokoch.

Cítila som sa zradená životom, všetkými v mojom okolí. Psychicky ma dostal na dno, keď si našiel o desať rokov mladšiu partnerku, ktorá s ním aj otehotnela. Myslela som si, že už mi nemôže byť horšie, ale mohlo. Nejde to ani opísať, ako mizerne mi bolo. Dodnes hovorím, že duševná bolesť je koľkokrát trýznivejšia než fyzická. Uzavrela som sa do seba a asi tri roky som nedala šancu nikomu preniknúť za moje bezpečnostné hradby, ktoré som si okolo seba vybudovala.

Zmena nastala, keď k nám do práce nastúpil nový kolega. Sprvu som mu nevenovala žiadnu pozornosť, až jedného dňa sa niečo v práci stalo. Bolo celkom neskoro popoludní, u nás v kanceláriách už skoro nikto nebol. Práve som čítala nejaký dokument, keď periférne čosi zazriem, zaostrím a vidím detskú ruku na mojom pracovnom stole. Vzápätí sa ozval detský hlások a pýtal sa ma, čo robím. Bola som prekvapená, tohto malého blonďavého anjelika som nepoznala. Chvíľu sme sa rozprávali, keď tu sa po chvíli vynoril spoza dverí môj nový kolega Pavol s ospravedlňujúcim výrazom, že sa mu jeho syn Ondrej zatúlal do mojej kancelárie. Uistila som ho, že sa nič nedeje a vrátila sa k práci.

Ráno, keď som prišla do práce, mala som na stole obrázok, ktorý zjavne maľovalo tak sedemročné dieťa. Typickým detským písmom pri postave s dlhými vlasmi bolo pripísané moje meno, takže som nebola na pochybách, že nakreslil mňa. Zaskočilo ma to, ale príjemne. Rozlial sa vo mne taký zvláštny pocit. A tým to všetko začalo. Toho dňa mi osud v mojej životnej bilancii konečne pripísal veľké životné plus. Toho dňa ma totiž Pavol pozval na rande, toho dňa som sa dozvedela, že je sám, že Ondrejova mama o neho nemá záujem a toho dňa ma obaja chytili za srce. Získala som muža i syna zároveň. Som šťastná. Všetkým nešťastným ženám chcem vliať nádej do žíl a na svojom príbehu ukázať, že všetko zlé sa deje naozaj pre niečo dobré a že hoci to tak nevyzerá, to šťastie na vás niekde čaká.

Katka P.

Ďalšie články sekcie: Príbehy mamičiek