Ale poďme na začiatok. Ako som spomenula, dva roky späť som rozhodne takto pozitívne naladená nebola. Bola som po rozchode. Skončila moja desaťročná známosť. Patrila som k tým, ktoré zostali so svojou prvou skutočnou láskou. Bohužiaľ najmä potom posledné roky som s ním nebola šťastná. Túžila som po bábätku, on ale nechcel, vraj nebol pripravený. Časom som ho prehovorila, ale naše snaženie nikam neviedlo. Jasom z toho bola zlá, zatiaľ čo jemu to vyhovovalo. Spokojnosť z neho priamo sálala. To ma zraňovalo a deptalo zároveň. Postupom času sa mi natoľko odcudzil, že nám už nepomohla ani partnerská poradňa. Rozhodla som sa ho opustiť.

To bolo dva roky späť. Bolo mi tridsať a mala som pocit, že sa mi všetko zrútilo ako domček z kariet. Desať rokov budovaná známosť bola v troskách a ja som mala pocit, že nemám silu nič ďalšieho budovať. Bola som na dne a zachmúrená, keď k nám do práce nastúpil nový kolega. Energiou sršiaci fešák. Energia, ktorú som z neho cítila ma ale paradoxne akoby odrádzala. Vyhýbala som sa mu, čo mi vyčítal na prvom spoločnom firemnom teambuldingu. Vraj som arogantná a studená ako psí čumák. Pohádali sme sa a paradoxne v ten moment som si naplno uvedomila, že ma priťahuje a v jeho blízkosti som zaznamenala, že to je vzájomné.

Nakoniec sme sa dali dokopy. Po ročnej známosti sme sa rozhodli, že spolu chceme dieťa. Začali sme na tom pracovať a dopadlo to tak, že teraz som tehotná, ako som spomenula na začiatku. Skrz svoju osobnú skúsenosť, chcem podporiť všetky tie, ktoré po bábätku túžia, ale z nejakého dôvodu zatiaľ v živote nie sú tam, kde by chceli byť. Hlavné je nestrácať nádej, pretože váš vytúžený cieľ môže byť veľmi blízko, bez toho aby ste to v túto chvíľu vedeli :-)

Natália K.

Ďalšie články sekcie: Príbehy mamičiek