Od tej doby, čo Cecilka spoznala svojho nového kamaráta Emila, sa život v škole veľmi zmenil. Cecilka už nechodila všade sama a mala sa s kým rozprávať. Emil ju vždy popoludní vyzdvihol, a potom, čo všetky deti odišli domov, vďaka diere v plote vždy podnikli nejaké výlety po celom okolí. 

Raz, keď sa prechádzali na školskom futbalovom ihrisku, hovorí zrazu Emil:

Aha! Na ihrisku už zase rastú hory! A kývol hlavou smerom k trom malým hromadkám hliny uprostred ihriska. Môj pán je za to strašne naštvaný! A myslí si, že by som tomu mal nejako zabrániť! Zaštekal Emil.

Cecilka sa pozrela a zajasala: Ale to predsa nie sú hory! To sú kôpky hliny od krtka! Musí tu byť niekde krtko! Povedala Cecilka rozhodne.

To by som snáď musel vedieť! Zavrčal Emil.

Zrazu sa priamo pred nimi vyrojila ďalšia kôpka a vykukol na nej celkom maličký krtko. Pozrel sa na Emila, vydesene zakvičal a hupsnul späť do nory.

Vidíš! Čo som hovorila! Potiahla Cecilka Emila za srsť.

Z nory sa ozvalo: Chce ma zožrááááť obludaaaa! Pomooooc!

Cecilka sa začala smiať. Krtko si naozaj myslel, že ho Emil chce zožrať. Cecilka išla k nore, nakukla dovnútra a zakričala: Haló! Krtko! Emil ťa nechce zožrať, má rád len granule! Mňa tiež nezožral, a pozeraj, aká som ja maličká, ešte menšia ako ty!

Z hrudy hliny sa opäť vynorila hlava krtka.

Aha, tak to pardón! Väčšina psov ma chce zožrať! Nevedel som, že pán je vegetarián. Ja som krtko František. Koktal zo seba krtko.

Cecilka sa rozosmiala a Emil si vzdychol.

Ideme sa pozrieť ku špenátovým záhonom, nechceš ísť s nami? Ponúkla Františkovi Cecilka. 

Krtko na to rád prikývol. Po ceste sa dohodli, že Emil Františka nezožerie a František za to nebude robiť kopčeky na futbalovom ihrisku, aby Emilov pániček nebol naštvaný.

Keď už boli takmer pri záhonoch, našli na tráve ležať zošit so zápiskami.

Jé! To je Jankov pracovný zošit z matematiky, povedala Cecilka.

Ako to vieš? Spýtal sa František.

Viem to, pretože sedí vedľa Lucie, dievčatka, u ktorej v škole teraz bývam. To bude mať ale Janko poriadny problém, keď svoj ​​zošit stratil, pretože zajtra musia odovzdať domácu úlohu! Musíme mu pomôcť! Zavelila Cecilka a ihneď vyslala Emila k plotu pre čučoriedky a Františkovi nakázala, aby si na pravej pacičke nabrúsil pazúriky.

Čučoriedky, ktoré Emil priniesol, Cecilka svojimi malými nožičkami rozdupala, urobila z nich čučoriedkový sirup, namočila do neho Františkoviepazúriky a zavelila: 

Tak! Teraz budeš ako moje pero a ja Ti budem hovoriť, čo máš písať, aby sme napísali Jankovu úlohu!

Cecilke, Emilovi a Františkovi to trvalo celé popoludnie, ale tesne predtým, než slnko zapadlo, Emil hrdo odniesol Cecilku aj s Jankovým zošitom späť do školy. Cecilka odtiahla zošit k Jankovi do lavice a skočila späť do Luckinho vreckára, kde v noci rada prespávala.

Ten deň zaspala Cecilka so skvelým pocitom, že nielen niekomu pomohla, ale že si tiež našla skvelého nového priateľa, krtka Františka, ktorý nielen vie stavať kopce, ale tiež sa dnes ešte k tomu naučil počítať.

Ďalšie články sekcie: Detský kútik