Cecilka žila veľmi dlhú dobu sama v jednom malom domčeku na lúke. Jej príbytok stál na samom okraji krásneho veľkého lesa a celičký bol postavený z púpav. Keďže Cecilka bola po mamičke krásna ako víla a po oteckovi múdra ako škriatok, kamarátili sa s ňou všetky lesné a poľné zvieratká.

Každý deň ráno si Cecilka chodila sadnúť na peň uprostred rozkvitnutej lúky. Vždy si so sebou priniesla nejaký poklad, ktorý našla po ceste do lesa. Ľudia tam väčšinou vyhadzovali veci, ktoré sa im nehodili na prechádzke: rôzne papieriky, obaly, fľaše a nálepky.

Dnes si so sebou Cecilka priniesla obal od žuvačiek. Zvieratká boli vždy veľmi zvedavé, čo to Cecilka má, a tak ju vždy žiadali, aby im čítavala nahlas. Obal od žuvačiek nebol taký zábavný ako včerajší nákupný zoznam, ale aj tak si všetci veľmi pobavili pri jeho čítaní. Keďže Cecilka bola jediná, kto vedel na lúke čítať, všetky zvieratká jej neustále nosili nejaké papieriky, aby im prečítala, čo je na nich napísané. 

Pri jednom takom rannom čítaní na pni hovorí naraz lesný škriatok Marián Cecilke: "Cecilka, keď vieš čítať a máš rada všetky tie veci, ktoré ľudia nechávajú pri ceste, prečo sa nejdeš pozrieť do mesta? Býva tam veľa ľudí a neustále je tam niečo na čítanie! "

Cecilka sa zamyslela. Prečo ju to nenapadlo skôr? A tak sa rozhodla, že sa zajtra ráno po prvýkrát nevydá na lúku, ale pôjde do mesta.

Druhý deň ráno ju išli všetci kamaráti z lesa a z lúky odprevadiť. Škriatok Marián niesol Cecilke kufrík, do ktorého si Cecilka zbalila všetko, čo potrebuje na pár dní v meste: zubnú kefku, spoďárky a hrebeň. Víly a škriatkovia nechodia nikdy nikam bez hrebeňa, to si, deti, zapamätajte. 

Pomocou kúsku mapy, ktorú Cecilka kedysi našla v lese pri ceste, sa veľmi rýchlo dostala do mesta. Všetko tam bolo obrovské a všade bola kopa vecí na čítanie. Blúdila mestom, pozorovala ľudí, ktorí sa neustále niekam ponáhľali, a snažila sa, aby ju nikto nevidel.

Po chvíľke narazila na školu, do ktorej chodili malé deti. Práve sa po vyučovaní hrali na ihrisku pred školou, smiali sa a rozprávali si príhody z víkendu. Školské tašky mali nahádzané v rohu pri plote. Cecilka k nim hneď zamierila a začala nenápadne skúmať, čo v nich majú. Zvedavosť mala predsa po oteckovi škriatkovi. Vliezla do jednej aktovky a nemohla sa vynadívať: toľko čítania! Toľko obrázkov! Posadila sa v školskej taške a začala si čítať všetky veci, ktoré tam našla. Keď skončila s prvou stránkou, napadlo ju, že školská taška je skvelé miesto na bývanie. A tak sa rozhodla, že sa v nej na nejakú dobu zabýva. Cez deň teda začala bývať v školskej taške a v noci si preliezla do vreckára, v ktorom sa dalo krásne spať. 

O tom, ako sa Cecilce bývalo v jej novom domove a ako deťom v škole z ich školských tašiek občas mizli desiaty, si povieme nabudúce. :-)

Ďalšie články sekcie: Detský kútik