• 8. diel - Ako Cecilka zachránila Emila

    Po príchode Lukáša doľahli ťažké časy na všetkých. Justýna sa bála, žila radšej pod skriňou, František sa radšej prehrabal až na lúku za mestom, aby ho Lukáš náhodou neobjavil. Emil bol zalezený v búde a tváril sa, že neexistuje. Lukáš ale veľmi dobre vedel, že je v búde veľký hnedý pes. Chodil za ňou a mlátil do strechy drievkom. Niekedy tiež číhal, až Emil vylezie z búdy a potom na neho lial vodu z krhly. Keď dostal Emil granule, bral mu ich z misky a strieľal ich po ňom prakom.

  • 7. diel - Cecilka a neposlušný Lukáš

    Prázdniny pokračovali, Cecilka a Justýna si spoločne čítali knižky, akurát morča si občas zmyslelo, že bude knižky okusovať. To musela Cecilka zasiahnuť a vždy mu povedať, že sa do kníh nehryzie, pretože by ich to mohlo bolieť.

  • 6. diel - Ako Cecilka naučila čítať morča Justýnu

    Cez prázdniny nebolo čo robiť a tak si Cecilka z dlhej chvíle čítala. A nielen mapy, ale tiež rôzne knihy, ktoré v škole zostali. Listovala si rozprávkovými knižkami, zaujímala sa o dinosaury a občas nakukla aj do nejakého časopisu. Niekedy tiež nachádzala vo vreckári zabudnuté odkazy ako "Milan miluje Moniku" alebo "Pavol + Jana = VLNP" a podobné. Niektorým nerozumela, ale aj tak čítala všetky. Hovela si väčšinou vo vreckári a sem tam vyskočila na parapet a vyhrievala sa na slnku.

  • 5. diel - Ako šla Cecilka na prázdniny

    Cecilka už žila v škole celý mesiac a veľmi sa jej tam páčilo. Cez deň si lebedila v školských taškách, najčastejšie v tej Luckinej, a v noci prespávala vo vreckári. Vo vreckári to bolo veľmi skvelé: bolo tam mnoho pomôcok, s ktorými sa Cecilka mohla hrať. Občas si v zabalenej plasteline prehĺbila malinkú jamku, v ktorej spala, prikryla sa štetcami na maľovanie, malou skladacou mapou, alebo farebnými papiermi, ktoré mali deti pripravené na kreslenie a lepenie.

  • 4. diel - Ako sa Cecilka vrátila do lesa

    Jedného dňa sa Cecilka prebudila ešte skôr, než prišli všetky deti do školy. Pani učiteľka, ktorá chodila normálne do triedy až po prvom zvonení, chodila po triede, mala v ruke veľkú klietku, a hľadala, kam by ju umiestnila. Nakoniec si vybrala miesto na skrini vedľa Luckinho vreckára, v ktorom Cecilka práve spala, klietku tam položila, chvíľku sa s ňou rozprávala a potom odišla.