• 13. diel - Sneh

    Deti už boli v škole tri mesiace, naučili sa veľa nových vecí z matematiky, čítali si nové rozprávky a príbehy, rozprávali sa o slovenských pamiatkach a kráľoch. Lucka sa dobre učila, všetko si písala a nadšene sa hlásila, keď vedela správnu odpoveď na otázku. Len písanie ju veľmi nebavilo a niekedy aj tie množiny, do ktorých písali deti čísla, boli trochu zložité. Ale Hugo jej pomáhal, vždy vypil machule v písanke alebo jej opravil výsledok v matematickom príklade. Chránil ju aj pred ďalšími vecami, napríklad keď Lucke nejaký provokatér chalan nastrčil nohu a chcel, aby zakopla. To jej zľahka vrátil nohu a Lucka udržala balans.

  • 12. diel - Späť do školy

    Cecilka aj Justýna si malého Rendu veľmi obľúbili, rád sa s nimi hral na naháňačku, občas mu schválne kotúľali loptičku, aby ho naháňal, alebo pred ním ťahali kus novín uviazaných na povrázok. Lukáš sa mu venoval, cvičil ho a obaja psíkov rád venčila. Celé mestečko sa čudovalo, ako sa ten chalan zlepšil. 

  • 11. diel - Ako sa Lukáš polepšil

    Kým si Cecilka s kamarátmi užívali pri mori, v škole sa diali veci. Keď sa totiž Lukáš vrátil domov bez psa Emila, jeho dedko sa hrozne rozčúlil. Hneď nariadil Lukášovi, aby sa vrátil pre psa k rybníku. Lenže ouha, keď tam Lukáš s nechuťou došiel, Emil nikde. 

  • 10. diel - Pri mori

    Ráno sa zobudili a zistili, že sa ich postieľky hýbu. Auto nestálo, ale išlo, a to rýchlo. Rútilo sa po cestách tak, že všetci kamaráti nadskakovali. "Čo keď sa nedostaneme domov," strachovala sa Justýna. "Ja mám svoj ​​pelech v škole rád," pridával sa Emil, "a Lukáš po prázdninách odíde." Cecilka mala skôr strach, aby si pamätali cestu, aby prípadne vedeli, ako sa majú dostať späť. Mohla by hádzať kôrky od chleba, ako to robili tie deti v rozprávke, ktorú si čítala u Lucky v šlabikári. Zvieratkám sa zdalo, že je v aute čoraz teplejšie.

  • 9. diel - Cecilka na púti

    Bol krásny letný deň, Cecilka a aj zvieratká sa prebudili v lese. "BRINK, cink, tútadáá," ozývalo sa. "Čo to môže byť?" Mudrovala Justýna. "Ňuf, ňuf, uvidíme ..." Emil naložil ostatných na chrbát a všetci sa vydali za neznámymi zvukmi. Prišli na veľkú lúku a neverili svojim očiam - na lúke neboli kvety ani iné zvieratá, dokonca ani traktor, ale stáli tam roztodivné stavby.