Cecilka a Hugo nadšene počúvali v autobuse, ako sa deti rozprávajú o horách. Boli sami zvedaví, čo všetko tam podniknú. Deti hovorili dokonca o nočnom lyžovaní!

Konečne autobus dorazil na miesto, všade bolo veľa snehu, Cecilka cez neho vôbec nevidela. Pani učiteľka povedala deťom, že im batohy a tašky odvezie rolba a že všetci pôjdu pešo do chaty.

Cecilka pískla a chytro sa chytila jedného z batohov. Akonáhle to zbadal Hugo, už sa držal druhého a obaja si hoveli na rolbe. Potom dokonca preskákali hore, aby dobre videli. To bola paráda, svietilo slniečko, všade sa leskol sneh a nikde nebolo ani živej duše. Cecilke to učarovalo a predstavovala si, že by všetci škriatkovia mohli žiť len v horách. Chata, kde zastavili, stála na vysokom kopci, kde bol len les a obrovské množstvo snehu. Cecilke bolo jasné, že akonáhle Hugo zahne v odpratanej uličke doľava, vôbec ho neuvidia. Držala sa ho ako kliešť.

Čakali spolu v chate, než dorazia deti. Vzali si svoje veci z Luckinej batožiny a ubytovali sa u nej pod posteľou. Cecilka našla niekde kusy starých diek, tak mali aj teplé prikrývky. Deti sa po príchode rýchlo prezliekli a ponáhľali na lyže.

Cecilka aj Hugo sa vynorili hneď za nimi. Nasadili si svoje drievka a rozhodli sa, že skľžu z kopca rovnako ako deti. Ale ouha, ich lyže vôbec nešli! Hugo sa začal hnevať: "Predsa sme sem nešli jazdiť na igelitkách, musíme s tým niečo urobiť!"

Cecilka si všimla, že deti lyže niečím natierajú. Zobrala Lucke tú vec a natrela si aj svoje lyže. A hurá, už fičala dole po svahu za deťmi. Hugo si svoje lyže tiež natrel a jupí, jupí - už drandil za Cecilkou. Obaja škriatkovia boli celí nadšení, na lyžiach skoro lietali.

Za chvíľku si ale všimli, že Lucka stále stojí na začiatku kopca. Prípadne sa rozbehne a za chvíľku spadne. Dievčatku lyžovanie nešlo, stále padala ako hruška nadol. Možno sa aj trochu bála.

Cecilka premýšľala, čo by s tým mohli s Hugom robiť, oni predsa pôjdu tiež, keď by sa jej snažili s Hugom pridržiavať. Nakoniec to ale vymyslela. Chytili sa s Hugom každý za jednu Luckinu paličku, a keď sa dievčatko snažilo asi na desiatykrát postaviť na lyže a ísť, začali jej opatrne riadiť palice. Lucke sa zdalo, že prútiky vo vzduchu lietajú samé. Prestala sa teda báť a sústredila sa na lyže. Za chvíľu išla sama dole a už sa nebála, dokonca sa jej jazda zapáčila. Druhýkrát už jej Cecilka s Hugom riadili palice len občas a tretíkrát zišla Lucka z kopca úplne sama.

To škriatkov tešilo. Mohli sa zase povoziť trochu sami.

Celý týždeň utiekol ako voda. Cecilka aj Hugo jazdili zo svahu dolu o sto šesť. Lucka čoskoro tiež. Dokonca aj v noci si obuli svoje drievka a leteli po osvetlenej zjazdovke. Domov sa im vôbec nechcelo. Ale čo sa dalo robiť, rolba naložila batožinu a všetci zamierili domov. Cecilka s Hugom si hovorili, že majú dlho na čo spomínať.

 

Ďalšie články sekcie: Detský kútik