Akonáhle sa deti vrátili do školy, ocitlo sa zase všetko v starých koľajach. Cecilka a Hugo sedeli v Luckinom vreckári a pomáhali jej s úlohami. A že to bolo prácne, Lucka sa cez prázdniny neučila, ba dokonca nejaké úlohy zabudla. Cecilka jej musela potajomky vyfarbiť výkres, aby sa pani učiteľka nehnevala.

Justýna sa už spamätala z dobrodružstva v krtkových chodbách a spokojne odpočívala vo svojom príbytku. A v noci tajne chodila do školskej knižnice, kde si požičiavala romány o láske. Stále Cecilke opakovala, že je nespravodlivé, že vo vreckári je ešte aj Hugo, že ona, morča, žije v škole sama. Františka moc nevídali, pretože mu bolo najlepšie v jeho vyhriatej krtine. Emil sedel u búdy a tešil sa na jar. Predsa len v zime mu mrzli tlapičky. Aj keď na noc ho školník brával k sebe do bytu. Emil rozprával kamarátom, aké tam má pohodlné postele. "Ležať na nich ale nesmiem," pobafával, "ale keď sa pán nepozerá, občas to skúsim. A tie vankúše. Ja by som tam pokojne prespal celú zimu, ako to robia medvede." Cecilka podotkla, že nie je možné to, že všetci sedia vo svojich domčekoch a nikto nechce nič podnikať. Síce robila Lucke úlohy, ale bolo to stále rovnaké - vyfarbiť, podčiarknuť, zakrúžkovať, vysať machule.

"Asi budem musieť zase vyraziť niekam za dobrodružstvom," povzdychla si.

Ale raz dopoludnia sedeli s Hugom vo vreckári a začuli pani učiteľku, ako oznamuje deťom, že pôjdu na hory, že si majú zaobstarať lyže a ďalšiu výbavu. Oboch škriatkov to zaujalo a hneď sa začali chystať, pretože chceli ísť tiež. Justýna povedala, že ona do žiadnych hôr nepôjde, že by tam zamrzla. A upozornila kamarátov, že asi zabudli na to, ako trpela, keď išli navštíviť Františka. "Radšej si tu nakrájam jablko a budem si čítať novú ságu Láska prišla na tábore," kvíkla.

Ani Emil s Františkom o hory nestáli, František plánoval zimné stretnutie krtkov a Emil sníval o veľkej posteli, ktorú by mal len pre seba. Cecilka s Hugom sa však rozhodli, že pôjdu, nech si ostatní hovoria, čo chcú. Lenže nemali vôbec potuchy, čo je na takýchto horách potrebné. Cecilka vliezla k Lucke do aktovky a našla v žiackej knižke, že potrebuje lyže, palice, oteplovačky, čiapku, rukavice a šál. A špeciálne topánky na lyže.

"Oblečenie si nejako obstaráme, mám tu zvyšky vlny, urobím z toho čiapku, šál i rukavice pre oboch, oteplovačky si vyrobíme zo starých vecí, ktoré tu deti zabúdajú po telocviku," premýšľala Cecilka.

"Ale čo tie lyže?" Špekuloval Hugo.

Emil ich pustil do školského skladu, kde boli nejaké lyže, aby sa pozreli, ako vyzerajú.

"Sú veľmi veľké," hovorila Cecilka, "ale mám plán: sadneme si Lucke za krk a budeme jazdiť s ňou."

Hugo ale namietal, že to budú dosť vysoko a že by sa chcel naučiť lyžovať rovnako ako deti: "Nemusel by som sa tu na medzi voziť len na kúsku starej igelitky, vieš?"

Nakoniec im poradila Justýna, nech si vyrobia lyže z drievok od nanukov a prútika zo špajlí. "Tie drievka môžete vybaviť takými drôtikmi, ktoré prilepíte špeciálnym lepidlom, čítala som o ňom nedávno v časopise kutilovské potreby a tu v škole ho školník má," vysvetľovala Justýna ďalej.

Nakoniec im morča pomohlo lyže vyrobiť a začalo sa veľké balenie. Obaja škriatkovia si pripravili dva veľké kufre, ktoré museli nejako nenápadne dať deťom do batožiny, aby ich nemuseli nosiť. Emil, ktorý sa v deň odchodu motal okolo autobusu, všetky veci nenápadne ukryl v Luckinej veľkej taške.

Hugo a Cecilka sa rozlúčili s Emilom a Justýnou a hurá na hory!

Ďalšie články sekcie: Detský kútik