Zima už bola asi mesiac a s ňou aj nekončiace sa zimné radovánky. Deti si do školy brali so sebou sánky a boby a po škole sa na nich vozili na kopci za školou. Keď prišiel za dedkom Lukáš so svojím psíkom Rendou, vzal oba psy sánkovať tiež. Vozil ich dolu z kopčeka a Justýna sa s Hugom držali Emilovho kožuchu a veselo leteli dolu z kopca. To bola panečku jazda! Renda sa raz skotúľal zo sánok dole, a keďže bol celý biely, nebolo ho v snehu vôbec vidieť.

Len hrozne skoro bola tma, takže už o štvrtej hodine museli ísť obvykle domov. Františka celý mesiac nevideli, bolo im jasné, že je schovaný vo svojom byte pod zemou, kúri si, je zalezený pod perinou a spí. Justýna si občas povzdychla, že je škoda, že s nimi nie je Cecilka, že by si tieto radovánky tiež užila, ale potom Hugo vymyslel nejakú kalamajku - napríklad keď sa kĺzali na zamrznutej kaluži a pinkali si tam so starým štupľom od fľaše - a Justýna na Cecilku zase zabudla.

A boli tu Vianoce, škola sa vyprázdnila, všetky deti mali prázdniny. Hugo dal Lucke krásny gombík, ktorý našiel vonku v snehu. Mal ju ochraňovať pred zlými ľuďmi. Škriatok sa rozhodol, že cez Vianoce zostane vo vreckári v triede, aby oslávil sviatky s kamarátmi. V budove školy v každej triede ostal krásny stromček s ozdobami, betlehemy, imelo a pomaľované tabule s vianočnými želaniami. Justýna s Hugom sa rozhodli, že všetky stromčeky nanosia do jednej triedy, aby to tam vyzeralo ako v lese. Aj keď boli stromčeky ťažké, dokázali to. Niektoré stromčeky mali ozdoby z papiera či z vosku, iné boli skrášlené jabĺčkami a orechami a na niektorých sa leskli naozajstné ozdoby. Justýna bola z toho nadšená. V triede to vyzeralo ako v rozprávkovom lese, ihličie voňalo, stromčeky hrali všetkými farbami.

Na Štedrý deň sa všetci zišli v triede. Emil priniesol kúsok ryby, Hugo pripravil zo starého zemiaku šalát. Justýna vzala jabĺčka a kamaráti ich začali krájať. Potom tiež púšťali škrupiny po vode, Emila zaujímalo, či ich zase čaká nejaká pekná cesta.

"Vyzerá to, že tento rok budeš doma u búdy," smial sa Hugo. Potom zhasli a čakali, že príde Ježiško. A naozaj, niečo zaškrabalo na dvere, a keď ich otvorili, stál v nich celý zmrznutý krtko František s darčekmi.

"Nemohol som to pod zemou vydržať, musel som za vami," volal.

"To už sme tu snáď všetci," podotkla Justýna a spomenula si na Cecilku.

A začalo sa rozbaľovanie darčekov, František sa radoval z veľkých rukavíc a šály, Hugo ocenil ihlu a niť na zašívanie vreckárov, Justýna dostala novú knižku a Emil peknú kosť. Spievali koledy a pili čaj. Bola už polnoc a všetci boli veľmi spokojní s tým, ako si deň užili.

Zrazu začuli nejaké cupitanie. Hovorili si, čo to len môže byť. Dvere triedy sa otvorili a stála v nich Cecilka. To bolo radosti, všetci sa objímali a radovali, že sú zase spolu.

"Cecilka, ty si náš najlepší vianočný darček," uzavrela celý večer Justýna, "veselé Vianoce!"

"Veselé Vianoce," volali všetci, "nech sa všetci majú radi a sú na seba dobrí!"

Ďalšie články sekcie: Detský kútik